Slovenská samospráva I. obvodu Budapešti už dávnejšie snula plány obnoviť niekdajšie aktivity zamerané na Pilíšanov. Dávnejšie sme často pozývali do Budínskeho hradu oduševnené slovenské kultúrne skupiny z tohto kraja.

Boli u nás Kestúčania s ich povestným súdkom a žartovnými „šenkárskymi“ piesňami, Čívania s vianočnými koledami a Mlynčania nám tak prekrásne spievali, až nám zimomriavky naskakovali. Stretnutie s Pilíšanmi bolo pre nás vždy veľký zážitok. Nečudo teda, že po dlhšej prestávke sme si znovu na nich spomenuli. Tentoraz sme pozvali nedávno založený Folklórny súbor Pilíš z Mlynkov.

Čakali sme ho v Ikonovej sieni Domu osvety Budínskeho hradu. Nebolo nás veľa, paralelne sa totiž konala zaujímavá akcia v Slovenskom inštitúte, o to zvedavejšie sme čakali, koľkí prídu oni, keďže niektorí z členov súboru a aj jeho vedúci Levente Galda boli predchádzajúci deň v Turecku. Nesklamali nás, prišli zavčasu a takmer v plnom počte - štrnásti! Preobliekli sa do krojov a hneď aj začali spievať. Trošku nám pozmenili choreografiu, veď sme ich nestihli ani pekne privítať.

Mladučké dievčatá a dve či tri ženy s vedúcim súboru majú krásne hlasy! Po úvodnom bloku sa dostal k slovu náš predseda František Zelman. Srdečne ich privítal a odovzdal slovo autorovi tohto článku, aby sa prihovoril svojim rodákom.

Bol som na nich hrdý a dojatému obecenstvu som povedal: „Po tomto skvelom vstupe aspoň vidíte, prečo sme pozvali práve ich.“ Pekne som všetkých privítal a informoval som našich hostí, že v tomto neveľkom, ale o to oduševnenejšom obecenstve sedia nielen Pilíšania, ale aj Komlóšania, Sarvašania, Pitvarošania..., dnes obyvatelia hlavného mesta, ale hlavne prvého obvodu.

Súbor Pilíš potom predniesol blok írečitých mlynských a blok starostlivo povyberaných ľudových piesní spod Tatier, spod Kriváňa a trávnic zo severného územia Slovenska. Súbor nás očaril. Ešte aj náš operný spevák Pavol C. Tóth bol z vystúpenia nadšený a po skončení programu nešetril slovami uznania a chvály.

Po vystúpení nasledoval rozhovor za prestretým stolom a jednoznačné narážky, že by sme členov súboru radi videli u nás aj voľakedy v lete. Povodili by sme ich po hrade, ba aj po podzemnom labyrinte. Dúfame, že naše pozvanie prijmú.

Gregor Papuček

(Forrás: LuNo.hu)