Náš najväčší sviatok, Deň Slovákov v Maďarsku, v rámci ktorého vzdávame hold pamiatke vierozvestcov sv. Cyrila a sv. Metoda ako i svojim predkom a odovzdávame vyznamenanie Za našu národnosť, sa tohto roku konal v Santove.

Na oslavách sa ako vzácni hostia zúčastnili minister riadiaci Úrad predsedu vlády Maďarskej republiky Péter Kiss a podpredseda vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič.

Tohoročný Deň Slovákov v Maďarsku sa z vlaňajšieho dejiska, zo zemplínskej Baňačky, presťahoval do Pilíša, do obce Santov. Séria rôznych podujatí, vyvrcholením ktorých, ako zvyčajne, bol slávnostný obrad v miestnom kostole, sa začala v predpoludňajších hodinách na dvore miestnej základnej školy. Na javisku, postavenom pri tejto príležitosti, účastníkov naladil Detský folklórny súbor Lieska zo Žiliny, ktorý pricestoval do Pilíša na pozvanie Slovákov z Pilíšskej Čaby na ich obecné dni. V Santove ich na pódiu privítala vedúca Pilíšskeho regionálneho strediska Slovenského osvetového centra Annamária Szeifertová.

Počas školského roku vypísala Celoštátna slovenská samospráva spolu so Slovenskou samosprávou v Santove pri príležitosti Roku biblie súťaž detských kresieb. Vyhodnotenia diel žiakov našich škôl a odovzdania cien sa ujala zástupkyňa predsedu CSS Etelka Rybová. Na vernisáži kresieb predsedníčka Slovenskej samosprávy v Santove Katarína Kormošová, ktorá je zároveň riaditeľkou miestnej základnej školy, zdôraznila stále aktuálny odkaz Biblie pre súčasnosť, hlavne čo sa týka mravov. Katolícky farár zo susedného Verešváru Zoltán Boros vyzdvihol dôležitú rolu rodiny. Z ďalekého Slovenského Komlóša pricestovala do Santova mládežnícka dychovka, aby zabávala Slovákov z rôznych kútov Maďarska, ktorí sa pred slávnostným aktom podľa jednotlivých regiónov pripravovali na prezentáciu svojej tradičnej kultúry, gastronómie a ľudových remesiel. Pred bohoslužbou sa v priestoroch obecnej samosprávy konala tradičná recepcia CSS, na ktorej predseda Ján Fuzik privítal popredných predstaviteľov Slovákov z Maďarska, ako aj prominentných hostí, predstaviteľov spoločenského, kultúrneho a politického života z Maďarska a zo Slovenska.

O čom rokoval vicepremiér Dušan Čaplovičs ministrom Péterom Kissom?

Slovenská strana je pripravená na oficiálnu návštevu maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya v SR. Ministra riadiaceho Úrad predsedu vlády MR Pétera Kissa o tom v Santove informoval podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič. Na margo otázky termínu schôdzky premiérov D. Čaplovič povedal, že nepovažujú nejaké odkazovanie striktných termínov za dôležité. „Slovenská strana je ochotná sa stretnúť za 24 hodín a ja si myslím, že tieto vzťahy, ktoré budujeme, a nielen medzi nami, ale aj medzi inými ministerstvami, vytvárajú dôležité mosty pre to, aby sa stretnutie čoskoro uskutočnilo,” dodal vicepremiér. Podľa jeho slov protimaďarské prejavy predsedu koaličného partnera SNS Jána Slotu nie sú prekážkou schôdzky premiérov. Podpredseda slovenskej vlády podotkol, že o Slotovi s P. Kissom vôbec nehovorili, v rozhovoroch hľadali „to, čo SR a Maďarsko spája do budúcnosti, a nie to, čo v jednotlivostiach niekedy zbytočne rozdeľuje”.

Minister P. Kiss podčiarkol, že odborná prekážka v tom, aby slovensko-maďarské vzťahy boli pozdvihnuté na vyššiu úroveň, neexistuje. Zdôraznil, že Maďari a Slováci sú v tomto regióne odkázaní na spoločné konanie, dokonca na spoločné konanie v prospech jeden druhého. Predstavitelia vlád SR a MR na takmer hodinovom rokovaní počas Dňa Slovákov v Maďarsku, ktoré označili za prospešné a konkrétne, posúdili aktuálny stav plnenia 14-bodového programu spolupráce Spoločná minulosť, spoločná budúcnosť, ktorý bol predmetom rokovania premiérov oboch štátov v júni 2007 v Bratislave. Konštatovali, že v tomto programe nie sú žiadne problémy. D. Čaplovič a P. Kiss nerokovali len o menšinách na oboch stranách Dunaja, ale o. i. aj o vedomostnej spoločnosti v súvislosti s Lisabonskou stratégiou a o solidárnom štáte, ktorý si pre budúcnosť vyžiada veľké porozumenie politikov. Dôraz na stretnutí pritom kládli najmä na občanov, pretože „ako sa budú mať občania, tak sa budú mať aj menšiny“. Podľa P. Kissa Maďari a Slováci sú odkázaní nielen na dialóg, ale na to, aby konali spoločne. „Keď v tomto regióne budú Slovensko a Maďarsko úspešné, tak tam žijúce menšiny budú tak isto úspešné,“ dodal P. Kiss, ktorý si myslí, že maďarský systém národnostných menšín je úspešný. „Nehovorím to iba preto, že tu nablízku - v Mlynkoch - sa nám podarilo korektným spôsobom vyriešiť kauzu Slovenského domu. Ako vidíte, podpora, ktorá sa zaviedla pre tu žijúce menšiny, je úspešná a úspešne podporuje všetky menšiny, najmä slovenskú,“ uviedol P. Kiss.

Slávnostné chvíle v kostole

Deň Slovákov v Maďarsku sa oficiálne začal v miestnom rímskokatolíckom kostole ekumenickou bohoslužbou, ktorú celebrovali evanjelická farárka Hilda Guláčiová Fabuľová a katolícky farár Béla Balik. Sviatočné tóny maďarskej a slovenskej hymny a srdečné slová starostu hostiteľskej obce Miklósa Kollára otvorili popoludnie, ktorým usporiadatelia chceli potešiť všetkých, ktorí prišli osláviť najväčší sviatok našej Slovače. Cirkevné piesne v prednese santovského pávieho krúžku a krásne melódie Schuberta potešili milovníkov vážnej hudby. Na klarinete hral Santovčan, riaditeľ orchestra Maďarskej štátnej opery Štefan Malý, na organe hrala tiež miestna rodáčka, organistka Tihanského opátstva Katarína Malá. Podujatia sa zúčastnili o. i. podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič, vedúci Úradu predsedu vlády Péter Kiss, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku Juraj Migaš, generálny konzul SR Ján Süli, predsedníčka Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí Vilma Prívarová a ombudsman pre národné a etnické menšiny Ernő Kállai.

Predseda CSS Ján Fuzik úvodom vyjadril svoje potešenie, že sviatok našich Slovákov, ktorý sa po Novohrade, Dolnej zemi a Zemplíne opäť vrátil do pilíšskeho regiónu, tentokrát poskytol príležitosť aj pre plodný, tvorivý dialóg popredných predstaviteľov vlád SR a MR. Ako povedal, tu zovšadiaľ hľadí na nás história, pričom poučné svedectvo nosia v sebe nielen prastaré kamenné stĺpy pripomínajúce slávu rímskych čias, ale napríklad aj zemepisné názvy. Samotné pomenovanie Pilíša (Pleš), neďalekého Vyšehradu alebo obce Kestúc (pôvodne Kostelec) svedčia o tom, že už v časoch Veľkomoravskej ríše tu žili Slovania. Pravdepodobne aj slávni vierozvestcovia sv. Cyril a sv. Metod pobudli v tomto regióne, ktorý má rovnako bohatú históriu ako obec Santov, ktorá sa uvádza už aj na najstaršej mape Uhorska. Ján Fuzik pripomenul aj ťažký život niekdajších Santovčanov, ktorí sa živili dolovaním kameňa a pálením vápna. Napriek všetkým ťažkostiam si zachovali kultúru, zvyky a jazyk. Predseda CSS im vzdal hold a dodal, že podobne ako predkom, vďaka patrí aj všetkým našim dnešným Slovákom, ktorí v škôlkach, školách, slovenských samosprávach alebo občianskych organizáciách a kultúrnych telesách pracujú na tom, aby sme spomínané hodnoty nestratili. Podľa Jána Fuzika k posilneniu slovenskosti Pilíšanov dozaista prispeje aj nový Slovenský dom - Stredisko pilíšskych Slovákov, ktoré onedlho začnú stavať v susedných Mlynkoch vďaka pomoci vlád MR a SR.

Vicepremiér Dušan Čaplovič poukázal na to, že žijeme v multikultúrnej strednej Európe ako príslušníci dvoch hrdých národov, ktorí si vzájomne ctia svoje dejiny. Máme spoločných svätcov, patrónov Európy, sv. Cyrila a sv. Metoda, ale aj svätého Štefana, ktorý - ako to zdôraznil rečník - bol tak kráľom Slovákov ako Maďarov a iných tu žijúcich národov. „Ctime si teda navzájom sviatky našich hrdých národov a nielen spomínajme, ale aj konajme v prospech našej spoločnej Európy, spoločnej budúcnosti, v prospech každého z nás.“ Podpredseda slovenskej vlády medzi najpodstatnejšími vecami spomenul „rod, rodinu a národ“, ktoré máme rozvíjať v spolupráci a pri uplatňovaní zásady solidarity. Národnostné menšiny na oboch brehoch Dunaja majú opodstatnenie, zdieľali dobré a zlé stránky často spoločných dejín našich národov. „Ďakujem maďarskej vláde za to, že vytvára podmienky pre rozvoj slovenskej národnosti v Maďarsku,“ povedal D. Čaplovič.

Minister riadiaci Úrad predsedu vlády MR Péter Kiss vo svojom slávnostnom príhovore tiež vyzdvihol, že Slováci, Maďari, príslušníci tzv. väčšinových národov či národností môžu byť iba spoločne úspešní. Ako povedal, všetci sme bohatší, ak dokážeme prijať inakosť, čiže hodnoty iných. „My, hrdé národy, si to v treťom tisícročí musíme znovu osvojiť. Myslím si, že v národnom a národnostnom ponímaní dobre napredujeme. Želám vám všetkým, aby bolo dobré byť Slovákom v Maďarsku a aby bolo rovnako dobré byť Maďarom na Slovensku a aby bolo dobré byť Slovákom či Maďarom tu, v strednej Európe. Výzvu znamená nielen pochopenie tejto historickej špecifickosti a jej spracovanie európskym spôsobom, ale aj pochopenie celého radu iných aspektov vzťahu väčšiny a menšiny.“ Minister P. Kiss potom spomenul potrebu ďalšieho posilnenia inštitúcií našej Slovače, pôsobenie ktorých hodnotí pozitívne - podobne ako aj diferencovaný spôsob podporovania menšinových aktivít - a zmienil sa aj o šťastnom konci nešťastného prípadu Slovenského domu v Mlynkoch.

Riaditeľ Krajanského múzea Matice slovenskej Stanislav Bajaník vyzdvihujúc prínos slávnych vierozvestcov z hľadiska nášho písomníctva odovzdal Santovčanom drevorezbu zobrazujúcu sv. Cyrila a Metoda, ktorá by mala zdobiť ich kostol. Po ďalšej hudobnej vložke santovských rodákov Š. Malého a K. Malej J. Fuzik a E. Rybová odovzdali vyznamenania CSS Za našu národnosť Tiborovi Mótyánovi, Ladislavovi Petrovi a Tanečnej skupine Brána z Oroslánu. Záverom santovský páví krúžok zaspieval prekrásnu Pilíšsku hymnu.

Vyznamenaní Za našu národnosťJuraj Tibor Mótyán

Ako osvetár je už viac ako 30 rokov aktívnym účastníkom kultúrneho života mesta Sarvaš, Békešskej župy, ba aj celej krajiny. Dlhé roky organizuje kultúrne podujatia, regionálne a celoštátne stretnutia, sám sa ich často zúčastňuje ako moderátor a rečník. Je zakladateľom Kultúrneho spolku sarvašských Slovákov Vernosť a od roku 1995 predsedom Slovenskej samosprávy mesta Sarvaš. V tejto funkcii pokladá za dôležité pestovanie sarvašských slovenských tradícií a zachovanie pamiatky osídlencov mesta. Spolok záhradkárov Samuela Tešedíka je pod jeho vedením aktívnym účastníkom mestských a regionálnych podujatí. Je predsedom Nadácie Juraja Meliša, ktorá sa snaží napomôcť miestne, celoštátne a zahraničné stretnutia speváckych zborov. Oduševnene zachováva slovenské ľudové hudobné tradície a pôvodnú sarvašskú liturgiu. Skúma a vo svojich prednáškach prezentuje pôvod a význam slovenských priezvisk. Usmerňuje slovenský národnostný život Békešskej župy, úzko spolupracuje s viacerými slovenskými spolkami a organizáciami. Jeho činnosť na kultúrnom a hospodárskom poli poznajú a uznávajú aj na Slovensku.

Ladislav Petro

Ako učiteľ a vychovávateľ venoval celý svoj aktívny život výučbe a výchove slovenskej mládeže v Maďarsku. V roku 1949 bol medzi prvými žiakmi slovenskej školy v Budapešti. Tu maturoval a získal diplom učiteľa. Od roku 1961 pracoval ako vychovávateľ, zástupca riaditeľa žiackeho domova, resp. školy, napokon 15 rokov ako riaditeľ školy. V tom čase slovenská škola prosperovala. Vychovával aj generácie mladých ľudí, z ktorých dnes mnohí pracujú na slovenskom národnostnom poli. V tomto období sa uskutočnila prestavba starej budovy na ulici I. Mezőa. Významne sa zasadil a neúnavne pracoval na tom, aby v Budapešti vybudovali novú slovenskú školu a internát. Ladislav Petro i dnes patrí medzi najaktívnejších Slovákov v Budapešti, venuje sa predovšetkým tunajším slovenským dôchodcom, pre ktorých organizuje zaujímavé programy. Už 47 rokov pracuje na národnostnom poli za Slovákov v Maďarsku.

Oroslánska slovenská tanečná skupina Brána

Súbor, ktorý vlani oslávil 35. výročie založenia, vykonáva významnú činnosť v oblasti slovenskej kultúry, v zachovávaní zvykov, tradícií a v oživovaní ľudových tancov Slovákov v Maďarsku. Jeho vedúcim je Šimon Ocskai mladší, ktorý od počiatkov nadšene usmerňoval skupinu oduševnených mladých ľudí. Náročná práca ochotníkov čoskoro priniesla ovocie. Výsledkom vytrvalých skúšok bolo, že tanečníkov začali čoraz častejšie pozývať na rôzne podujatia a behom krátkeho času dosiahli kvalifikáciu „vynikajúci súbor“. Na miestnych, regionálnych a celoštátnych podujatiach na vysokej úrovni reprezentujú oroslánsky folklór. Sú pravidelnými hosťami i v materskej krajine, pozývajú ich do rozličných oblastí Slovenska. Počas tridsaťpäťročného pôsobenia získali viac vyznamenaní. Popri titule „vynikajúca” tanečná skupina dostali ocenenie za zachovávanie tradičnej slovenskej kultúry a za dlhoročnú vynikajúcu prácu na poli udržiavania a zveľaďovania národnostnej kultúry.

Prehliadka slovenského folklóru

Po ústrednej slávnosti v santovskom kostole sa účastníci v krojovanom sprievode, pripomínajúcom svadobný sprievod, vrátili do dejiska prehliadky slovenského folklóru, na dvor školy. Sprevádzala ich známa a v kruhu Slovákov v Maďarsku populárna miestna dychovka Santovská nálada. Po známej pilíšskej slovenskej piesni Vitajte u nás... v podaní ďalšieho miestneho kultúrneho telesa, santovského pávieho krúžku, nositeľa vyznamenania Za našu národnosť z minulého roku, obecenstvo pozdravila riaditeľka Slovenského osvetového centra CSS Katarína Királyová, ktorá bola moderátorkou folklórneho programu s názvom Za horami, po dolinách...

Javisko po privítacích slovách patrilo tohoročnému vyznamenanému súboru. Oroslánska slovenská tanečná skupina Brána, vedená Šimonom Ocskaiom ml., tentokrát predniesla Komárňanské slovenské tance. Bakonský región zastupovala Slovenská folklórna skupina z Černe, ktorá vystúpila so slovenskými piesňami za sprievodu citary. Táto oblasť sa vo svojom stánku prezentovala okrem skvostov tradičnej kultúry aj ukážkou obuvníckeho remesla, ktorému sa vyše osemdesiatročný ujo Imrich Kátai z Černe venuje od roku 1948 až dodnes. Ďalšími hosťami Dňa Slovákov v Maďarsku z tohto regiónu boli pestovatelia slovenského folklóru z Jášču, ktorí predniesli slovenské tance a piesne z Bakoňu za sprievodu harmoniky.

Z Dolnej zeme, z blízkosti Békešskej Čaby, zavítali do Santova spevácky zbor Horenka z Kétšoproňu a citaristi z Čorvášu, medzi ktorými boli aj mladí, ktorí si založili svoju skupinu v tohoročnom Celoštátnom citarovom tábore Čabianskej organizácie Slovákov. Čabiansky región si do hôr priniesol o. i. aj chýrnu čabajku, pálenô, ale okoloidúcich v ich stane určite zaujali publikácie Slovákov z mesta a okolia, Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, výšivky krúžku Rozmarín a jeho vedúcej Anny Illéšovej Boťánskej a zvučné hlasy mladých citaristiek z Bolerázu. Klobása nechýbala ani v stánku Komlóšanov, kde boli vystavené aj básne Juraja Dolnozemského a domáce ručné práce Pitvarošaniek. Sarvašania, ktorých v kultúrnom programe zastupoval slovenský spevácky zbor, sa tiež prezentovali výšivkami - prácami Alžbety Pestránskej. Zabodovali svojím kotlíkovým gulášom, ale ich najväčšou pýchou bol nepochybne predseda tunajšej slovenskej samosprávy, čerstvo vyznamenaný Tibor Mótyán, ktorý so svojou kapelou si v tento deň získal srdcia Slovákov z celého Maďarska. Napriek dažďu, ktorý zrazu prihrmel spoza Pilíša, vytrvalé obecenstvo spod stánkov spievalo spolu so sarvašskou kapelou raz smutnejšie, raz zase veselšie slovenské ľudové... Z novohradských kopcov zavítali na naše najväčšie oslavy folkloristi z Veňarcu. Ich súbor Rozmarín a mládežnícka tanečná skupina, ktoré majú vo svojom repertoári skoro všetky miestne kolektívne zvyky, zatancovali novohradské tance a choreografiu z povodia Galgy. Čím sa popýšili Veňarčania vo svojom stánku?

Okrem bohato vyšívaných krojov, samozrejme, haluškami, veď sú každoročnými usporiadateľmi haluškového festivalu. Slovenské osady z okolia Pešti tiež horlivo pestujú slovenský folklór: na Deň Slovákov v Maďarsku zavítala najstaršia skupina súboru Panónia z Malej Tarče s miestnymi slovenskými tancami, Folklórny tanečný súbor a Slovenský ženský zbor z Kerestúru s tamojším slovenským verbunkom a čardášom, ako aj tanečníci zo Zeleného venca v Ečeri s tancami zo Spiša, Šariša a Zemplína. Obce tohto kraja sú tiež široko-ďaleko známe svojimi pestrými krojmi, ktoré boli vystavené v ich regionálnom stánku. O minulosti Slovákov a pestovaní ich tradícií v súčasnosti svedčili aj publikácie jednotlivých osád (Ečer, Kerestúr, Veľká Tarča). Čepčenie nevesty - s týmto úryvkom zo svadby v Baňačke sa prezentoval ženský spevácky zbor obce, ktorá bola hostiteľkou minuloročného Dňa Slovákov v Maďarsku. Okrem tohto programu, v ktorom nechýbal ani ľudový humor, sa Zemplín predstavil aj drotárskymi piesňami v podaní zboru Kvety hút z Pálházy. Ženy zo zboru stihli pred svojím programom upiecť v stánku Zemplína aj chutnú lepčánku (zemiakové placky)...

Pilíšsky región zastupovali okrem hostiteľov Kestúčania, ich miešaný spevácky zbor priniesol z druhej strany hôr slovenské viachlasné piesne, ako aj známe kestúcke víno, ktoré spolu s čipkovanými ozdobnými predmetmi boli k dispozícii v stánku Pilíšskeho regiónu. Slovenský folklórny tanečný súbor Večernica zo Šóškútu si získal obecenstvo svojou polkou a dobrou náladou.

Záverom Dňa Slovákov v Maďarsku, na ktorý Santovčania pozvali aj delegáciu z ich družobnej obce na Slovensku, zo Žemberoviec, na čele so starostkou Janou Staňovou, javisko patrilo ďalšiemu domácemu súboru. Folklórny súbor Studienka po úryvkoch zo Santovskej svadby za hudobného sprievodu dychovky Jozefa Széplakiho pozval obecenstvo do tanca a po dni bohatom na rôzne programy nasledovalo už iba uvoľnenie sa na tanečnom parkete.

(csl-hl)

(Forrás: LuNo.hu)